V poľských uličkách

Takmer každý rok chodia študenti predmaturitných ročníkov do Poľska, je to už akousi tradíciou na našej škole. A práve daný fakt bol podnetom k tomu, aby aj pre nás pani profesorky zorganizovali exkurziu tohto typu, nech nie sme výnimka a dozvieme sa čo-to zaujímavé z histórie tejto krajiny. A aj keď sme boli všetci v očakávaní pred novými zážitkami, po približne šiestich hodinách cesty eufóriu vystriedali zmiešané pocity. Blížili sme sa totiž k veľmi depresívnemu a paradoxne najočakávanejšiemu miestu, k Osvienčimu.

Po prechode bránou s nápisom "Arbeit macht frei" nás čakala prehliadka jednotlivých blokov, kde sme boli oboznámení s históriou koncentračného tábora, so životom väzňov na tomto mieste, s ich krutými osudmi. Okrem pani sprievodkyne nerozprával takmer nikto, nedalo sa. Pohľad na hŕbu okuliarov, kufrov, prázdnych plechoviek z Cyklónu B, ľudských vlasov, fotografií označkovaných detí a väzňov, plynových komôr, krematórií a ostnatých drôtov, to jednoducho nedovoľoval. Vynárali sa len nevypovedané otázky, na ktoré žiaľ neexistuje logická odpoveď.

Na druhý deň nás už však čakalo niečo optimistickejšie - ulice mesta Krakov, ktoré patrí medzi najzaujímavejšie mestá Poľska a v architektúre vraj dokonca tromfne i Varšavu. Kochať jeho panorámou sme sa mohli už z diaľky – z autobusu, a pohľad na Wavel ponad rieku Vislu je naozaj skvostný, rovnako ako aj samotný výhľad z Kráľovského hradu na mesto. Mali sme však možnosť nielen byť unesení z výhľadov a pohľadov, ale tiež sa poprechádzať po nádvorí hradu, nazrieť do vnútra katedrály a prejsť popri hrobke nedávno zosnulého poľského prezidenta a prvej dámy.

Krakovská história sa však neukrýva len v hrade či katedrále. Keďže Poliaci sú vychýrení svojim obchodníckym talentom, časť z nej tvorí aj námestie plné najrôznejších obchodíkov a historické trhovisko plné miestnych predavačov, ktorí tu od rána ponúkajú svoje produkty. Urobili sme pár fotiek, zašli na kávičku, nakúpili tradičné krovky, poodháňali zopár holubov, alebo sa len tak potulovali námestím a užívali si jeho atmosféru, a po dvoch hodinách sme znovu sedeli v autobuse, pretože nás ešte čakala posledná zastávka, konkrétne soľná baňa Wieliczka.

Prvotným zážitkom bol naozaj nečakaná hĺbka, ktorú človek môže vidieť na vlastné oči, a má pri tom pocit, že je nekonečná, že keby raz začal padať, nikdy by nedopadol. Postupne však táto klamlivá predstava pominula a dorazili sme na pevnú zem, kde nám pán sprievodca rozprával a hlavne ukazoval naozaj všeličo zaujímavé. Najviac však snáď na každého zapôsobila veľká sieň s oltárom, trojrozmerne pôsobiacimi soľnými obrazmi, či sochami, z ktorých najatraktívnejšou bola socha Jána Pavla II. A keď nám ako nadmieru poslušným turistom zahrali hru so svetlami a k tomu pustili Verdiho, nezmohla som sa na slová. Tentokrát však nie od hrôzy, ale od údivu, že existuje až takáto krása.

A moje bezprostredné dojmy z exkurzie? Unavená, AVŠAK oboznámená s čarom historického mesta, nenachádzajúca slov po dlhej prehliadke koncentračného tábora, ale aj pozitívne naladená po niekoľkohodinovej terapii smiechom - okrem iného aj kvôli prekonávaniu jazykovej bariéry, ohúrená z toho, čo všetko dokážu ľudské ruky vytvoriť zo soli, a takmer zaťahujúca Poľštinou. Plná dojmov, ktoré sa dajú málokedy nadobudnúť v priebehu dvoch krátkych dní.

Eva Ambrušová, septima

>> galéria k článku

poradenstvo a prevencia
čo nás čaká

  december 2017
Vianočná akadémia

kontakt
Gymnázium vo Vrábľoch
Školská ul. 1232/26
952 80 Vráble

e-mail:
sekretariatgymvrable.sk

Riaditeľka gymnázia:
PaedDr. Beáta Havettová
Tel.: 037 783 21 30

Sekretariát:
Helena Levická
Tel.: 037 783 21 29

»» viac informácií